Napríklad:
-----
Perfektné je to, čo vie taká vŕtačka s poriadne výkonným motorom urobiť, aké zvukové efekty dokáže vytvoriť, keď ju zapriete trebárs do zárubne!
Tento seriózny kus plechu, slúžiaciaci na osadenie dverí do steny, je totiž upevnená aj v spodnej časti podlahy. Zvukové vlny i hmotné vibrácie, vnímateľné dotykovými receptormi ľudského tela, spôsobené otáčajúcim sa vrtákom, tak dostávajú patrične hutný a agresívne prierazný charakter. Šíria sa difúzne do všetkých častí paneláku a je vlastne úplne jedno, či vŕtam na šiestom poschodí, alebo z prízemia, svoje si užije každý, kto tu býva. A to nielen na našom schodisku, ale aj tí vedľa, o jednu bránu ďalej, aj o dve brány, myslím, že vlastne v celom dome.
Výborné je ale, ak si človek na túto činnosť vyberie optimálny čas, pretože v tom prípade je efekt z vynaloženého úsilia najväčší. Preto volím sobotu ráno, ideálne ôsmu hodinu. Piatkový večer dosť ľudí trávi na rôznych spoločenských podujatiach a spať ide preto veľmi neskoro, prípadne, ak sa na to pozerám z perspektívy sobotňajšieho času, veľmi skoro. Stavil by som sa, že ich pôvodný zámer býva taký, že budú driemať možno i do poobedia. O ôsmej hodine ráno sú teda všetci títo sedmospáči v stave, naoko sa blížiacom niekedy snáď i kóme, či klinickej smrti. Pokiaľ by sa to nechalo tak, ušla by im v podstate časť soboty, a preto treba konať a dostať ich z toho. Zapínam teda prístroj.
Vjúú, vjúú, hvízdam tisícwatovou Boschkou najprv len tak do vzduchu. Vrták sa točí, oceľ sa leskne jasným a karborund temnejším odtieňom. Cítim sa tak trocha ako križiak, idúci do boja proti Saracénom. To preto, lebo mám ešte v pamäti obrazy z Kráľovstva nebeského, ani Orlando Bloom tam nebol impozantnejší, keď švihal obyčajným mečom, či asi skôr nejakou jeho napodobneninou. Kdeže, ja mám tuto v rukách skutočný, funkčný a reálne účinný nástroj, nie som žiaden herec a o malú chvíľu to susedia pocítia na vlastnej koži.
Priložím teda otáčajúci sa vrták k zárubni. V okamihu dotyku vnútorný priestor celého domu, tá nudná a bezútešná tíšina sobotňajšieho rána, dostáva ten správny impulz. Premieňa sa na živú, napätím burcujúcu oblasť, kde nieto miesta pre spánok, leňošenie a mŕtvolnú pasivitu. Vŕŕ, vŕŕ, pauzička a znova vŕŕ´, vŕŕ, hrám sa s nástrojom, ktorý mi tak trocha pripomína aj nástroj hudobný. Vidím síce, ako sa z plechu zárubne odkrajuje rezná trieska, ale tento obraz je vlastne pre mňa nezaujímavý. V duchu totiž pred sebou vidím preľaknutých spáčov, vztýčených v posteli, či bledé, sinavé obličaje, zaborené v paplónoch. Dúfajú pritom, že tento včasný koncert čoskoro utíchne.
Je to ale ich krutý omyl. Dôraz a účinok mojej umeleckej produkcii dá to, že trvá patrične dlho a teda nie je možné ju ukončiť predčasne. To by sa mohlo totiž stať, že by niektorí účastníci snáď dokonca ešte nanovo zaspali, pričom by na toto predstavenie zabudli a vzbudili sa niekedy v poobedajších hodinách s tým, akoby ani nebolo. Nie – aby sa takéto niečo nemohlo prihodiť, opakovane zapínam vŕtačku, prikladám ku kovovému rámu, potom aj k panelu, potom znova k tomu prvému a tak rôzne dookola. Striedam to v najrôznejších variáciach, pretože to dáva koncertu tú ozajstnú šťavu.
Potom predstavenie obzvláštňujem tým, že vkladám pauzy. Vyvolávam tým totiž očakávanie počúvajúcich, že sa jedná o jeho koniec. Ašak to, že sa jedná o očakávania naivné, ruším vždy každým novým hvizdom a zahryznutím vŕtacieho inštrumentu do tvrdej hmoty spracúvaného podkladu.
Jediným negatívnym prvkom je to, že pomaly už nebudem mať čo vŕtať, pretože sa mi už v byte míňa nenarušený, k tomu vhodný priestor. Ale i tak zajtra ráno, čiže v nedeľu, ho budem mať ešte dosť a tak vtedy pošteklím nervové receptory i tých spolubývajúcich, ktorí sa tomu dnešnou skorou návštevou hypermarketu vyhli. Je naozaj fajn, ak si človek víkend dokáže perfektne užiť.
-----
Tak, toľko z ponorenia sa do vnútorného duševného sveta môjho suseda, v tom najplnšom rozsahu, v akom to dokážem. Nie som si však istý, či som ho znázornil správne, pretože chápete, človek druhému do hlavy predsa len nevidí. Preto si myslím - nie je predsa len je lepšie, ak pisateľ píše hlavne o sebe, o svojich zážitkoch a tak, ako ich prežíval on sám?
Asi teda by bolo vhodné nejaké porovnanie, aby sme zhodnotili ktorá možnosť je vhodnejšia. Pokiaľ by čitateľ mal záujem, tak myslím, že mu v tomto budem môcť vyjsť v ústrety. Čoskoro totiž pravdepodobne zverejnim zážitky a pocity skutočné, čiže moje vlastné a to síce o predstavy, myšlienky a spomienky človeka, čo - v tom lepšom prípade - spôsobil ťažké ublíženie na zdraví. Dúfam, že si prídete na svoje.
15. nov 2010 o 07:00
Páči sa: 0x
Prečítané: 664x
Vciťovanie
Vynímočným darom, ktorý dostáva do vienka každý, kto píše, je to, že čitateľovi môže ukázať myšlienky, pocity a predstavy inej osoby, než je on sám.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)