reklama

Vciťovanie

Vynímočným darom, ktorý dostáva do vienka každý, kto píše, je to, že čitateľovi môže ukázať myšlienky, pocity a predstavy inej osoby, než je on sám.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Napríklad:

-----

Perfektné je to, čo vie taká vŕtačka s poriadne výkonným motorom urobiť, aké zvukové efekty dokáže vytvoriť, keď ju zapriete trebárs do zárubne!

Tento seriózny kus plechu, slúžiaciaci na osadenie dverí do steny, je totiž upevnená aj v spodnej časti podlahy. Zvukové vlny i hmotné vibrácie, vnímateľné dotykovými receptormi ľudského tela, spôsobené otáčajúcim sa vrtákom, tak dostávajú patrične hutný a agresívne prierazný charakter. Šíria sa difúzne do všetkých častí paneláku a je vlastne úplne jedno, či vŕtam na šiestom poschodí, alebo z prízemia, svoje si užije každý, kto tu býva. A to nielen na našom schodisku, ale aj tí vedľa, o jednu bránu ďalej, aj o dve brány, myslím, že vlastne v celom dome.

Výborné je ale, ak si človek na túto činnosť vyberie optimálny čas, pretože v tom prípade je efekt z vynaloženého úsilia najväčší. Preto volím sobotu ráno, ideálne ôsmu hodinu. Piatkový večer dosť ľudí trávi na rôznych spoločenských podujatiach a spať ide preto veľmi neskoro, prípadne, ak sa na to pozerám z perspektívy sobotňajšieho času, veľmi skoro. Stavil by som sa, že ich pôvodný zámer býva taký, že budú driemať možno i do poobedia. O ôsmej hodine ráno sú teda všetci títo sedmospáči v stave, naoko sa blížiacom niekedy snáď i kóme, či klinickej smrti. Pokiaľ by sa to nechalo tak, ušla by im v podstate časť soboty, a preto treba konať a dostať ich z toho. Zapínam teda prístroj.

Vjúú, vjúú, hvízdam tisícwatovou Boschkou najprv len tak do vzduchu. Vrták sa točí, oceľ sa leskne jasným a karborund temnejším odtieňom. Cítim sa tak trocha ako križiak, idúci do boja proti Saracénom. To preto, lebo mám ešte v pamäti obrazy z Kráľovstva nebeského, ani Orlando Bloom tam nebol impozantnejší, keď švihal obyčajným mečom, či asi skôr nejakou jeho napodobneninou. Kdeže, ja mám tuto v rukách skutočný, funkčný a reálne účinný nástroj, nie som žiaden herec a o malú chvíľu to susedia pocítia na vlastnej koži.

Priložím teda otáčajúci sa vrták k zárubni. V okamihu dotyku vnútorný priestor celého domu, tá nudná a bezútešná tíšina sobotňajšieho rána, dostáva ten správny impulz. Premieňa sa na živú, napätím burcujúcu oblasť, kde nieto miesta pre spánok, leňošenie a mŕtvolnú pasivitu. Vŕŕ, vŕŕ, pauzička a znova vŕŕ´, vŕŕ, hrám sa s nástrojom, ktorý mi tak trocha pripomína aj nástroj hudobný. Vidím síce, ako sa z plechu zárubne odkrajuje rezná trieska, ale tento obraz je vlastne pre mňa nezaujímavý. V duchu totiž pred sebou vidím preľaknutých spáčov, vztýčených v posteli, či bledé, sinavé obličaje, zaborené v paplónoch. Dúfajú pritom, že tento včasný koncert čoskoro utíchne.

Je to ale ich krutý omyl. Dôraz a účinok mojej umeleckej produkcii dá to, že trvá patrične dlho a teda nie je možné ju ukončiť predčasne. To by sa mohlo totiž stať, že by niektorí účastníci snáď dokonca ešte nanovo zaspali, pričom by na toto predstavenie zabudli a vzbudili sa niekedy v poobedajších hodinách s tým, akoby ani nebolo. Nie – aby sa takéto niečo nemohlo prihodiť, opakovane zapínam vŕtačku, prikladám ku kovovému rámu, potom aj k panelu, potom znova k tomu prvému a tak rôzne dookola. Striedam to v najrôznejších variáciach, pretože to dáva koncertu tú ozajstnú šťavu.

Potom predstavenie obzvláštňujem tým, že vkladám pauzy. Vyvolávam tým totiž očakávanie počúvajúcich, že sa jedná o jeho koniec. Ašak to, že sa jedná o očakávania naivné, ruším vždy každým novým hvizdom a zahryznutím vŕtacieho inštrumentu do tvrdej hmoty spracúvaného podkladu.

Jediným negatívnym prvkom je to, že pomaly už nebudem mať čo vŕtať, pretože sa mi už v byte míňa nenarušený, k tomu vhodný priestor. Ale i tak zajtra ráno, čiže v nedeľu, ho budem mať ešte dosť a tak vtedy pošteklím nervové receptory i tých spolubývajúcich, ktorí sa tomu dnešnou skorou návštevou hypermarketu vyhli. Je naozaj fajn, ak si človek víkend dokáže perfektne užiť.

-----

Tak, toľko z ponorenia sa do vnútorného duševného sveta môjho suseda, v tom najplnšom rozsahu, v akom to dokážem. Nie som si však istý, či som ho znázornil správne, pretože chápete, človek druhému do hlavy predsa len nevidí. Preto si myslím - nie je predsa len je lepšie, ak pisateľ píše hlavne o sebe, o svojich zážitkoch a tak, ako ich prežíval on sám?

Asi teda by bolo vhodné nejaké porovnanie, aby sme zhodnotili ktorá možnosť je vhodnejšia. Pokiaľ by čitateľ mal záujem, tak myslím, že mu v tomto budem môcť vyjsť v ústrety. Čoskoro totiž pravdepodobne zverejnim zážitky a pocity skutočné, čiže moje vlastné a to síce o predstavy, myšlienky a spomienky človeka, čo - v tom lepšom prípade - spôsobil ťažké ublíženie na zdraví. Dúfam, že si prídete na svoje.

Andrej Vitek

Andrej Vitek

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Osamelý asteroid, nehlučne letiaci davom. Zoznam autorových rubrík:  ÍrskoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu